Doteraz som snila
a dúfala, že príde vyvolený.
Realita sa so snami bila,
až raz osud bol zvolený.
Zaujala som obranný val,
oči zastrel mi kal.
Silná láska predierala sa ku mne,
ochranný štít bol čoraz tenší.
Vyzeralo to sľubne
a ja cítila som, že ma to teší.
O kúsok ďalej sme každým dňom,
naša láska kvitne ako záhon kvetín.
ja s Amorkom si letím
a blížim sa ku svojím snom.
Prečo lakám sa krásnych vecí?
Prečo štítim sa tých pocitov?
Len preto, že málo bolo doteraz takých slov?
Chcem zahodiť strach,
nech tvoja láska vždy si cestu k mojej nájde.
Či sneží, prší a či slnko za mraky zájde.
Chcem prijať všetko, čo mi dáš,
tvoju lásku, slová, činy, pocity...
Ja ti za to položím svet k nohám
a bude len náš.
Nebude už treba hľadať úkryty...